Check out the new design

د قرآن کریم د معناګانو ژباړه - فلاني ژباړه - د رواد الترجمة مرکز * - د ژباړو فهرست (لړلیک)


د معناګانو ژباړه سورت: یس   آیت:

Simoore Yaasiin

يسٓ
yaa-siin.[1]
[1] Ɗe alkule taƴaaɗe e arwan'de cimooje ɗe njoopiiima won'de alkur'aana no roŋkina ɗum yani dikkaade sirkooɓe ɓe ɓe ndoŋki aarnaade ɗum tafra ɗemngal arabi tafori tinndi ni roŋker arabi addude yeru mum wond'ude e pasintaagal maɓɓe waɗde alkur'aana ko ɗum wahyu ummade e alla.
عربي تفسیرونه:
وَٱلۡقُرۡءَانِ ٱلۡحَكِيمِ
Mi wooɗndirii Al*ur'aana ñeñaande nde.
عربي تفسیرونه:
إِنَّكَ لَمِنَ ٱلۡمُرۡسَلِينَ
Pellet, an (Nulaaɗo), ko a jiyaaɗo e nulaaɓe ɓen.
عربي تفسیرونه:
عَلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٖ
E dow laawol pocciingol.
عربي تفسیرونه:
تَنزِيلَ ٱلۡعَزِيزِ ٱلرَّحِيمِ
Jippinannde On poolɗo, jurmotooɗo o.
عربي تفسیرونه:
لِتُنذِرَ قَوۡمٗا مَّآ أُنذِرَ ءَابَآؤُهُمۡ فَهُمۡ غَٰفِلُونَ
Fii yo a jeertinirde nde yimɓe, ɓe baabiraaɓe mum jerrtinanooka: ɓeen ko welsindiiɓe.
عربي تفسیرونه:
لَقَدۡ حَقَّ ٱلۡقَوۡلُ عَلَىٰٓ أَكۡثَرِهِمۡ فَهُمۡ لَا يُؤۡمِنُونَ
Gooŋɗii konngol [lepte] jojjii e ko ɓuri ɗuuɗude e maɓɓe; ɓen ɗoon gooŋɗintaa.
عربي تفسیرونه:
إِنَّا جَعَلۡنَا فِيٓ أَعۡنَٰقِهِمۡ أَغۡلَٰلٗا فَهِيَ إِلَى ٱلۡأَذۡقَانِ فَهُم مُّقۡمَحُونَ
Minen Min mbaɗii ka daaɗe maɓɓe kolommbooje, ɗen ko jottiiɗe ka bokkuɗe; hara ko ɓe ŋalliniiɓe.
عربي تفسیرونه:
وَجَعَلۡنَا مِنۢ بَيۡنِ أَيۡدِيهِمۡ سَدّٗا وَمِنۡ خَلۡفِهِمۡ سَدّٗا فَأَغۡشَيۡنَٰهُمۡ فَهُمۡ لَا يُبۡصِرُونَ
Min mbaɗi ye'eso maɓɓe heedo, ɓaawo maɓɓe kadi heedo, Min kippi ɓe (gite ɗen); mbaɗti ɓe nj'ataa [goonga].
عربي تفسیرونه:
وَسَوَآءٌ عَلَيۡهِمۡ ءَأَنذَرۡتَهُمۡ أَمۡ لَمۡ تُنذِرۡهُمۡ لَا يُؤۡمِنُونَ
Hino fota e maɓɓe, foti a jeertini ɓe, maa a jeertinaali ɓe; ɓe ngooŋɗintaa.
عربي تفسیرونه:
إِنَّمَا تُنذِرُ مَنِ ٱتَّبَعَ ٱلذِّكۡرَ وَخَشِيَ ٱلرَّحۡمَٰنَ بِٱلۡغَيۡبِۖ فَبَشِّرۡهُ بِمَغۡفِرَةٖ وَأَجۡرٖ كَرِيمٍ
Anndu ko njeertintaa (jaɓa), ko on jokkuɗo Jaŋtoore (Alqur'aana) nden, o kuli Jom-Yurmeende On ka wirnii. Wewlinir mo kaforaneede e mbarjaari teddundi.
عربي تفسیرونه:
إِنَّا نَحۡنُ نُحۡيِ ٱلۡمَوۡتَىٰ وَنَكۡتُبُ مَا قَدَّمُواْ وَءَاثَٰرَهُمۡۚ وَكُلَّ شَيۡءٍ أَحۡصَيۡنَٰهُ فِيٓ إِمَامٖ مُّبِينٖ
Ko Minen ngoni wuurnitooɓe maayɓe ɓen, Min mbinnda ko ɓe ngardini e batteeji maɓɓe. Kala hu'unde, Miɗen mofti nde e deftere ɓanngunde.
عربي تفسیرونه:
وَٱضۡرِبۡ لَهُم مَّثَلًا أَصۡحَٰبَ ٱلۡقَرۡيَةِ إِذۡ جَآءَهَا ٱلۡمُرۡسَلُونَ
Piyan-ɓe yeru, fii yimɓe saare, tuma nde Nulaaɓe ngarunoo ɓe,
عربي تفسیرونه:
إِذۡ أَرۡسَلۡنَآ إِلَيۡهِمُ ٱثۡنَيۡنِ فَكَذَّبُوهُمَا فَعَزَّزۡنَا بِثَالِثٖ فَقَالُوٓاْ إِنَّآ إِلَيۡكُم مُّرۡسَلُونَ
Nde Min nulunoo e maɓɓe, [Nulaaɓe] ɗiɗo, ɓe njeddii i ɓen, Min cammbiniri ɓen, tataɓo, ɓe mbi'i: "Minen, ko men Nulaaɓe e mo'on".
عربي تفسیرونه:
قَالُواْ مَآ أَنتُمۡ إِلَّا بَشَرٞ مِّثۡلُنَا وَمَآ أَنزَلَ ٱلرَّحۡمَٰنُ مِن شَيۡءٍ إِنۡ أَنتُمۡ إِلَّا تَكۡذِبُونَ
[Yimɓe saare nden] wi'i: "On ngonaani, si wanaa ko on ɓanndiŋke wano menen. Jom-hinaranke On jippinaani hay hu'unde, on wonaani, si wanaa ko on fenooɓe".
عربي تفسیرونه:
قَالُواْ رَبُّنَا يَعۡلَمُ إِنَّآ إِلَيۡكُمۡ لَمُرۡسَلُونَ
[Nulaaɓe ɓen] mbi'i: "Joomi amen no anndi pellet, ko min Nulaaɓe e mo'on.
عربي تفسیرونه:
وَمَا عَلَيۡنَآ إِلَّا ٱلۡبَلَٰغُ ٱلۡمُبِينُ
Fawaaki men non, si wonaa jottingol ɓanngina".
عربي تفسیرونه:
قَالُوٓاْ إِنَّا تَطَيَّرۡنَا بِكُمۡۖ لَئِن لَّمۡ تَنتَهُواْ لَنَرۡجُمَنَّكُمۡ وَلَيَمَسَّنَّكُم مِّنَّا عَذَابٌ أَلِيمٞ
[Yimɓe saare nden] mbi'iti: "Min kiitori on kataa. Si tawii non on kaɗitaaki, ma min piɗu on, lepte mu'usuuɗe kadi memira on immorde e amen".
عربي تفسیرونه:
قَالُواْ طَٰٓئِرُكُم مَّعَكُمۡ أَئِن ذُكِّرۡتُمۚ بَلۡ أَنتُمۡ قَوۡمٞ مُّسۡرِفُونَ
[Nulaaɓe ɓen kadi] mb'iti: "Kiite mon ɗin, hiɗon ngon'di e mum. Ko si on mbaajaama (kiitinoɗon)? Tigi on, ko on yimɓe fantinooɓe!".
عربي تفسیرونه:
وَجَآءَ مِنۡ أَقۡصَا ٱلۡمَدِينَةِ رَجُلٞ يَسۡعَىٰ قَالَ يَٰقَوۡمِ ٱتَّبِعُواْ ٱلۡمُرۡسَلِينَ
Gorko iwri ka ɓuri woɗɗude e saare nden, o ari homo yaccoo, o wi'i: "eey mon yo yimɓe am, kori njokkee Nulaaɓe ɓen,
عربي تفسیرونه:
ٱتَّبِعُواْ مَن لَّا يَسۡـَٔلُكُمۡ أَجۡرٗا وَهُم مُّهۡتَدُونَ
Njokkee ɓen ɓe laɓndotaako on njoɓdi, ɓen ko feewnaaɓe.
عربي تفسیرونه:
وَمَالِيَ لَآ أَعۡبُدُ ٱلَّذِي فَطَرَنِي وَإِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ
E ko haɗata kam rewugol On takɗo Kam? Ko ka makko woni ruttorde mon.
عربي تفسیرونه:
ءَأَتَّخِذُ مِن دُونِهِۦٓ ءَالِهَةً إِن يُرِدۡنِ ٱلرَّحۡمَٰنُ بِضُرّٖ لَّا تُغۡنِ عَنِّي شَفَٰعَتُهُمۡ شَيۡـٔٗا وَلَا يُنقِذُونِ
E mi jogtoto deweteeɗi ga makko? Si Jom-yurmeende On muuyanii kam lorra, tefoore majji duncantaali kam hay hu'unde, ɗi ndaɗandataa kam kadi.
عربي تفسیرونه:
إِنِّيٓ إِذٗا لَّفِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٍ
Haray miin on tuma, mi wonii e majjere ɓanngunde.
عربي تفسیرونه:
إِنِّيٓ ءَامَنتُ بِرَبِّكُمۡ فَٱسۡمَعُونِ
Min on, mi gooŋɗinii Joomi mon, nananee kam".
عربي تفسیرونه:
قِيلَ ٱدۡخُلِ ٱلۡجَنَّةَۖ قَالَ يَٰلَيۡتَ قَوۡمِي يَعۡلَمُونَ
[O] wi'anaa: "Naatu Aljanna". O wi'i: "Haaniino yimɓe am ɓen ngannda,
عربي تفسیرونه:
بِمَا غَفَرَ لِي رَبِّي وَجَعَلَنِي مِنَ ٱلۡمُكۡرَمِينَ
ko Joomi am haforani kam, O waɗi kam e teddinaaɓe ɓeen".
عربي تفسیرونه:
۞ وَمَآ أَنزَلۡنَا عَلَىٰ قَوۡمِهِۦ مِنۢ بَعۡدِهِۦ مِن جُندٖ مِّنَ ٱلسَّمَآءِ وَمَا كُنَّا مُنزِلِينَ
Min njippiniraano koneeli ka kammu, e yimɓe makko ɓen, ɓaawo maako. Min ngonaanii jippinooɓe [ɗin koneeli].
عربي تفسیرونه:
إِن كَانَتۡ إِلَّا صَيۡحَةٗ وَٰحِدَةٗ فَإِذَا هُمۡ خَٰمِدُونَ
(Halkeede maɓɓe) wonaani, si wonaa haacaango wooto, tawi ɓe laatii maayɓe-ɓutti.
عربي تفسیرونه:
يَٰحَسۡرَةً عَلَى ٱلۡعِبَادِۚ مَا يَأۡتِيهِم مِّن رَّسُولٍ إِلَّا كَانُواْ بِهِۦ يَسۡتَهۡزِءُونَ
Ee hayreede jiyaaɓe [fenunooɓe]! Nulaaɗo araali e ɓɓe, si wonaa ɓe waɗtayno mo jalnori.
عربي تفسیرونه:
أَلَمۡ يَرَوۡاْ كَمۡ أَهۡلَكۡنَا قَبۡلَهُم مِّنَ ٱلۡقُرُونِ أَنَّهُمۡ إِلَيۡهِمۡ لَا يَرۡجِعُونَ
E ɓee njiaani ɗuuɗii e gire ɗe Min kalki ado maɓɓe? Won'de ɓen ndttitotaako e maɓɓe.
عربي تفسیرونه:
وَإِن كُلّٞ لَّمَّا جَمِيعٞ لَّدَيۡنَا مُحۡضَرُونَ
Ɓe fof wonaani, si wanaa ko mooɓoyteeɓe ka amen.
عربي تفسیرونه:
وَءَايَةٞ لَّهُمُ ٱلۡأَرۡضُ ٱلۡمَيۡتَةُ أَحۡيَيۡنَٰهَا وَأَخۡرَجۡنَا مِنۡهَا حَبّٗا فَمِنۡهُ يَأۡكُلُونَ
Hino wonani ɓe Ma'ande: leydi yoorundi ndin, Min nuurniti ndi, Min njaltini gabbe e mayri, tawi ko e ɗen ɓe ñaamata.
عربي تفسیرونه:
وَجَعَلۡنَا فِيهَا جَنَّٰتٖ مِّن نَّخِيلٖ وَأَعۡنَٰبٖ وَفَجَّرۡنَا فِيهَا مِنَ ٱلۡعُيُونِ
Min mbaɗi e mayri gese tamarooje e inabuuje, Min ɓulni e mayri ɓulli(ceewle)
عربي تفسیرونه:
لِيَأۡكُلُواْ مِن ثَمَرِهِۦ وَمَا عَمِلَتۡهُ أَيۡدِيهِمۡۚ أَفَلَا يَشۡكُرُونَ
fii no ɓe ñaamira dimɗe mun ɗen e kon ko ɓe golliri juuɗe maɓɓe ɗen. E ɓe njettataa (Alla)?
عربي تفسیرونه:
سُبۡحَٰنَ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلۡأَزۡوَٰجَ كُلَّهَا مِمَّا تُنۢبِتُ ٱلۡأَرۡضُ وَمِنۡ أَنفُسِهِمۡ وَمِمَّا لَا يَعۡلَمُونَ
Senaade woodanii takɗo nooneeji ɗin On fof: gila e ko leydi ndin fuɗinta kon, haa e woŋkiiji maɓɓe ɗin, e kon ko ɓe nganndaa!
عربي تفسیرونه:
وَءَايَةٞ لَّهُمُ ٱلَّيۡلُ نَسۡلَخُ مِنۡهُ ٱلنَّهَارَ فَإِذَا هُم مُّظۡلِمُونَ
Ma'ande goo kadi wonanii ɓe: e jemma on, Miɗen corta e makko ñalawma on, tawa ɓe ngontii e niwre.
عربي تفسیرونه:
وَٱلشَّمۡسُ تَجۡرِي لِمُسۡتَقَرّٖ لَّهَاۚ ذَٰلِكَ تَقۡدِيرُ ٱلۡعَزِيزِ ٱلۡعَلِيمِ
E na'ange ngen, hinge doga haa e ñiiɓirde magge; ɗum ko eɓɓoore pooluɗo, gannduɗo On.
عربي تفسیرونه:
وَٱلۡقَمَرَ قَدَّرۡنَٰهُ مَنَازِلَ حَتَّىٰ عَادَ كَٱلۡعُرۡجُونِ ٱلۡقَدِيمِ
E lewru ndun, Min eɓɓani ndu jipporde, haa ndu waɗtinira wa baaŋal tamaro kiiɗngal.
عربي تفسیرونه:
لَا ٱلشَّمۡسُ يَنۢبَغِي لَهَآ أَن تُدۡرِكَ ٱلۡقَمَرَ وَلَا ٱلَّيۡلُ سَابِقُ ٱلنَّهَارِۚ وَكُلّٞ فِي فَلَكٖ يَسۡبَحُونَ
Wonaa na'ange ngen woni ko haanini hewtitagol lewru ndun, wonaa jemma on woni ko aditotoo ñalaema on; kala majji non, ko e laawol mum woni dokde.
عربي تفسیرونه:
وَءَايَةٞ لَّهُمۡ أَنَّا حَمَلۡنَا ذُرِّيَّتَهُمۡ فِي ٱلۡفُلۡكِ ٱلۡمَشۡحُونِ
Ma'ande goo wonanii ɓe, won'de Min roondike geyngol maɓɓe ngol, ka laana hebbinaaka;
عربي تفسیرونه:
وَخَلَقۡنَا لَهُم مِّن مِّثۡلِهِۦ مَا يَرۡكَبُونَ
Min tagani ɓe sugu makko, ko ɓe mbaɗɗoo.
عربي تفسیرونه:
وَإِن نَّشَأۡ نُغۡرِقۡهُمۡ فَلَا صَرِيخَ لَهُمۡ وَلَا هُمۡ يُنقَذُونَ
Si Miɗen njiɗuno, Min njoolayno ɓe; hara faabo alanaa ɓe, wanaa kadi ɓe daɗndeteeɓe,
عربي تفسیرونه:
إِلَّا رَحۡمَةٗ مِّنَّا وَمَتَٰعًا إِلَىٰ حِينٖ
si wonaa yurmeende immornde e amen, e dakmitagol haa e saanga.
عربي تفسیرونه:
وَإِذَا قِيلَ لَهُمُ ٱتَّقُواْ مَا بَيۡنَ أَيۡدِيكُمۡ وَمَا خَلۡفَكُمۡ لَعَلَّكُمۡ تُرۡحَمُونَ
Si ɓe mbi'anaama: "ndentee e kon ko woni yeeso mon e ɓaawo mon, mbelajo'o, on njurminte"...!
عربي تفسیرونه:
وَمَا تَأۡتِيهِم مِّنۡ ءَايَةٖ مِّنۡ ءَايَٰتِ رَبِّهِمۡ إِلَّا كَانُواْ عَنۡهَا مُعۡرِضِينَ
Aaya woo e aayeeje Joomi maɓɓe ɗen araali e maɓɓe, si wanaa ɓe ɗuurnooɗe.
عربي تفسیرونه:
وَإِذَا قِيلَ لَهُمۡ أَنفِقُواْ مِمَّا رَزَقَكُمُ ٱللَّهُ قَالَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ لِلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ أَنُطۡعِمُ مَن لَّوۡ يَشَآءُ ٱللَّهُ أَطۡعَمَهُۥٓ إِنۡ أَنتُمۡ إِلَّا فِي ضَلَٰلٖ مُّبِينٖ
Si ɓe mbianaama kadi: "Wintee(nafqe) e kon Alla arsiki on", yedduɓe ɓen mbi'ana gooŋɗinɓe ɓen: "E men ñamminay on tawɗo si Alla muuyuno, O ñamminayno mo? On ngonaani, si wanaa e ndeer majjere ɓanngunde".
عربي تفسیرونه:
وَيَقُولُونَ مَتَىٰ هَٰذَا ٱلۡوَعۡدُ إِن كُنتُمۡ صَٰدِقِينَ
Hiɓe mbi'a: "Ko holnde tuma woni ndee Fodoore, si on laatike gooŋɗuɓe?"
عربي تفسیرونه:
مَا يَنظُرُونَ إِلَّا صَيۡحَةٗ وَٰحِدَةٗ تَأۡخُذُهُمۡ وَهُمۡ يَخِصِّمُونَ
Ɓe habbaaki, si wonaa ha'acaango wooto, nanngayngo ɓe, hara hiɓe njeddondira.
عربي تفسیرونه:
فَلَا يَسۡتَطِيعُونَ تَوۡصِيَةٗ وَلَآ إِلَىٰٓ أَهۡلِهِمۡ يَرۡجِعُونَ
Ɓe mbaawoytaa wasiyagol on tuma, wonaa ɓe ruttoytooɓe e yimɓe maɓɓe ɓen.
عربي تفسیرونه:
وَنُفِخَ فِي ٱلصُّورِ فَإِذَا هُم مِّنَ ٱلۡأَجۡدَاثِ إِلَىٰ رَبِّهِمۡ يَنسِلُونَ
Wutte e alaandu, ɓe njaltira e genaale ɗen, ɓe keñora ka Joomi maɓɓe,
عربي تفسیرونه:
قَالُواْ يَٰوَيۡلَنَا مَنۢ بَعَثَنَا مِن مَّرۡقَدِنَاۜۗ هَٰذَا مَا وَعَدَ ٱلرَّحۡمَٰنُ وَصَدَقَ ٱلۡمُرۡسَلُونَ
hiɓe mbi'a: "Ee bone amen! Ko hommbo immini men e genaale amen?" Ko ɗum woni ko Hinaranke On fodnoo; Nulaaɓe ɓe o gooŋɗini
عربي تفسیرونه:
إِن كَانَتۡ إِلَّا صَيۡحَةٗ وَٰحِدَةٗ فَإِذَا هُمۡ جَمِيعٞ لَّدَيۡنَا مُحۡضَرُونَ
(Ummital) ngal wonaano, si wanaa haacaango wo'oto, tawi ɓe fof ɓe ngaaddaama ka Amen.
عربي تفسیرونه:
فَٱلۡيَوۡمَ لَا تُظۡلَمُ نَفۡسٞ شَيۡـٔٗا وَلَا تُجۡزَوۡنَ إِلَّا مَا كُنتُمۡ تَعۡمَلُونَ
Hannde non, woŋkii tooñirtaake hay hu'unde. On yoɓitirtaake, si wonaa kon ko ngollaynoɗon.
عربي تفسیرونه:
إِنَّ أَصۡحَٰبَ ٱلۡجَنَّةِ ٱلۡيَوۡمَ فِي شُغُلٖ فَٰكِهُونَ
Yimɓe Aljanna ɓe hannde, pellet, heɓe e ndeer soklio, hiɓe neeminoo;
عربي تفسیرونه:
هُمۡ وَأَزۡوَٰجُهُمۡ فِي ظِلَٰلٍ عَلَى ٱلۡأَرَآئِكِ مُتَّكِـُٔونَ
kamɓe e genndiraaɓe maɓɓe ɓen,e ley ɗowɗe, heɓe coɓɓindii e hoore danɗe.
عربي تفسیرونه:
لَهُمۡ فِيهَا فَٰكِهَةٞ وَلَهُم مَّا يَدَّعُونَ
Hino woodani ɓe toon, ɓiɗɓe leɗɗe, hino woodani kadi, ko ko ɓe noddata.
عربي تفسیرونه:
سَلَٰمٞ قَوۡلٗا مِّن رَّبّٖ رَّحِيمٖ
"Salaamun", konngol [kisal], immorde e Joomiraaɗo, jurmotooɗo.
عربي تفسیرونه:
وَٱمۡتَٰزُواْ ٱلۡيَوۡمَ أَيُّهَا ٱلۡمُجۡرِمُونَ
"ceertee non hande, onon ɓee bonɓe!
عربي تفسیرونه:
۞ أَلَمۡ أَعۡهَدۡ إِلَيۡكُمۡ يَٰبَنِيٓ ءَادَمَ أَن لَّا تَعۡبُدُواْ ٱلشَّيۡطَٰنَۖ إِنَّهُۥ لَكُمۡ عَدُوّٞ مُّبِينٞ
Mi ahodaano e mon, onon ɓiɗɓe Aadama, won'de wota on ndewu seytaane? Tawde pellet, ko o gaño mon ɓannguɗo,
عربي تفسیرونه:
وَأَنِ ٱعۡبُدُونِيۚ هَٰذَا صِرَٰطٞ مُّسۡتَقِيمٞ
[Mi yamiri on] kadi dewugol Kam. Ko ngol woni laawol pocciingol ngol.
عربي تفسیرونه:
وَلَقَدۡ أَضَلَّ مِنكُمۡ جِبِلّٗا كَثِيرًاۖ أَفَلَمۡ تَكُونُواْ تَعۡقِلُونَ
Gooŋɗii o majjinii tagu ɗuuɗungu e mon. E on wonaano haqqilooɓe?
عربي تفسیرونه:
هَٰذِهِۦ جَهَنَّمُ ٱلَّتِي كُنتُمۡ تُوعَدُونَ
Ko ngee woni Jahannama, nge ngonnoɗon fodaneede ngen.
عربي تفسیرونه:
ٱصۡلَوۡهَا ٱلۡيَوۡمَ بِمَا كُنتُمۡ تَكۡفُرُونَ
Naatiree nge hannde, sabu ko njeddiratnoɗon.
عربي تفسیرونه:
ٱلۡيَوۡمَ نَخۡتِمُ عَلَىٰٓ أَفۡوَٰهِهِمۡ وَتُكَلِّمُنَآ أَيۡدِيهِمۡ وَتَشۡهَدُ أَرۡجُلُهُم بِمَا كَانُواْ يَكۡسِبُونَ
Hannde, Min notay e kunndule maɓɓe ɗen, juuɗe maɓɓe ɗen yewta Min, koyɗe maɓɓe ɗen kadi seeditoo e kon ko ɓe ngonnoo e paggitagol".
عربي تفسیرونه:
وَلَوۡ نَشَآءُ لَطَمَسۡنَا عَلَىٰٓ أَعۡيُنِهِمۡ فَٱسۡتَبَقُواْ ٱلصِّرَٰطَ فَأَنَّىٰ يُبۡصِرُونَ
Si Min njiɗuno, Min mehayno gite maɓɓe ɗen, ɓe adondira e laawol ngol. Kono ko honno ɓe njiirata?
عربي تفسیرونه:
وَلَوۡ نَشَآءُ لَمَسَخۡنَٰهُمۡ عَلَىٰ مَكَانَتِهِمۡ فَمَا ٱسۡتَطَٰعُواْ مُضِيّٗا وَلَا يَرۡجِعُونَ
Si Min njɗuno kadi, Min montatno ɓe e nokku maɓɓe on; hara ɓe hattantaa feƴƴugol ɓe yiltotaako.
عربي تفسیرونه:
وَمَن نُّعَمِّرۡهُ نُنَكِّسۡهُ فِي ٱلۡخَلۡقِۚ أَفَلَا يَعۡقِلُونَ
Kala mo Min njuutni nguurndam mum, Men njiltitay mo e tagoore. E ɓee haqqiltaa?
عربي تفسیرونه:
وَمَا عَلَّمۡنَٰهُ ٱلشِّعۡرَ وَمَا يَنۢبَغِي لَهُۥٓۚ إِنۡ هُوَ إِلَّا ذِكۡرٞ وَقُرۡءَانٞ مُّبِينٞ
Min ngaanndinaali mo (kaŋko Muhammadu) gimɗi; ɗuum haananaa mo. [Deftere] nden wonaani, si wanaa jaŋtoore e janngeteende ɓanngunde,
عربي تفسیرونه:
لِّيُنذِرَ مَن كَانَ حَيّٗا وَيَحِقَّ ٱلۡقَوۡلُ عَلَى ٱلۡكَٰفِرِينَ
fii yo o jeertin nde, on gonɗo guurɗo (ɓernde), Konngol lepte ngol jojja e he'eferɓe ɓen.
عربي تفسیرونه:
أَوَلَمۡ يَرَوۡاْ أَنَّا خَلَقۡنَا لَهُم مِّمَّا عَمِلَتۡ أَيۡدِينَآ أَنۡعَٰمٗا فَهُمۡ لَهَا مَٰلِكُونَ
E ɓe yiaani, won'de Min tagiranii ɓe neemoraaɗi, e ko juuɗe Amen ngolli, hara heɓe njeyinooɗi;
عربي تفسیرونه:
وَذَلَّلۡنَٰهَا لَهُمۡ فَمِنۡهَا رَكُوبُهُمۡ وَمِنۡهَا يَأۡكُلُونَ
Min eeltani ɓe ɗi: no e majji ɗi ɓe waɗɗotoo, no e majji ɗi ɓe ñaamata;
عربي تفسیرونه:
وَلَهُمۡ فِيهَا مَنَٰفِعُ وَمَشَارِبُۚ أَفَلَا يَشۡكُرُونَ
hino woodani ɓe toon, nafooje e njaram. E ɓee kan njettataa (Mo)?
عربي تفسیرونه:
وَٱتَّخَذُواْ مِن دُونِ ٱللَّهِ ءَالِهَةٗ لَّعَلَّهُمۡ يُنصَرُونَ
Ɓe jogitorii ga Alla deweteeɗi, joortagol ɓe faabeedee.
عربي تفسیرونه:
لَا يَسۡتَطِيعُونَ نَصۡرَهُمۡ وَهُمۡ لَهُمۡ جُندٞ مُّحۡضَرُونَ
Ɗi kattanaa paabagol ɓe; ko ɓe konu tawneteengu e majji.
عربي تفسیرونه:
فَلَا يَحۡزُنكَ قَوۡلُهُمۡۘ إِنَّا نَعۡلَمُ مَا يُسِرُّونَ وَمَا يُعۡلِنُونَ
Wota konngol maɓɓe sunine. Pellet, Miɗen nganndi ko ɓe cuuɗata e ko ɓe peññinta.
عربي تفسیرونه:
أَوَلَمۡ يَرَ ٱلۡإِنسَٰنُ أَنَّا خَلَقۡنَٰهُ مِن نُّطۡفَةٖ فَإِذَا هُوَ خَصِيمٞ مُّبِينٞ
E neɗɗaŋke on yiaani, won'de Min tagirii mo e toɓɓere maniiyu? Kono tawaa mo ko o wennjoowo ɓannguɗo!
عربي تفسیرونه:
وَضَرَبَ لَنَا مَثَلٗا وَنَسِيَ خَلۡقَهُۥۖ قَالَ مَن يُحۡيِ ٱلۡعِظَٰمَ وَهِيَ رَمِيمٞ
O fiyani Min yeru, kono o yejjiti tageede makko; o wi'i: "Ko hommbo wuurnitata ƴi'e ɗen, si ɗe ndappii?"
عربي تفسیرونه:
قُلۡ يُحۡيِيهَا ٱلَّذِيٓ أَنشَأَهَآ أَوَّلَ مَرَّةٖۖ وَهُوَ بِكُلِّ خَلۡقٍ عَلِيمٌ
Maaku: "Ko guurnitoowo ɗe, ko takɗo ɗe on ka laawol aranol. Ko Kaŋko woni gannduɗo fii kala tagoore;
عربي تفسیرونه:
ٱلَّذِي جَعَلَ لَكُم مِّنَ ٱلشَّجَرِ ٱلۡأَخۡضَرِ نَارٗا فَإِذَآ أَنتُم مِّنۡهُ تُوقِدُونَ
On mbɗanɗo on yiite, iwde e leɗɗe kecce, tawa ko e majje kuɓɓirton nge.
عربي تفسیرونه:
أَوَلَيۡسَ ٱلَّذِي خَلَقَ ٱلسَّمَٰوَٰتِ وَٱلۡأَرۡضَ بِقَٰدِرٍ عَلَىٰٓ أَن يَخۡلُقَ مِثۡلَهُمۚ بَلَىٰ وَهُوَ ٱلۡخَلَّٰقُ ٱلۡعَلِيمُ
Kere takɗo kammuuji ɗin e leydi ndin wonaani kaɗtanɗo tagugol yeru maɓɓe? Ɗuum ko pellet! Ko Kaŋko woni Ɗuuɗuɗo tageefo, gannduɗo.
عربي تفسیرونه:
إِنَّمَآ أَمۡرُهُۥٓ إِذَآ أَرَادَ شَيۡـًٔا أَن يَقُولَ لَهُۥ كُن فَيَكُونُ
Ganndon fiyaaku makko on, si o faandanike hu'unde, ko o wi'anat nde tan: "Laato", nde laatoo.
عربي تفسیرونه:
فَسُبۡحَٰنَ ٱلَّذِي بِيَدِهِۦ مَلَكُوتُ كُلِّ شَيۡءٖ وَإِلَيۡهِ تُرۡجَعُونَ
Senaare woodanii oon mo laamateeri kala hu'unde ngoni e juuɗe Mum! Ko ka makko rutteteɗon.
عربي تفسیرونه:
 
د معناګانو ژباړه سورت: یس
د سورتونو فهرست (لړلیک) د مخ نمبر
 
د قرآن کریم د معناګانو ژباړه - فلاني ژباړه - د رواد الترجمة مرکز - د ژباړو فهرست (لړلیک)

دا ژباړه د مرکز رواد الترجمة ټیم لخوا د ربوہ د تبلیغ ټولنې او د اسلامي منځپانګې د خدماتو ټولنې په همکارۍ شوې.

بندول