Check out the new design

የቅዱስ ቁርዓን ይዘት ትርጉም - የቁርአን አጭር ማብራርያ ትርጉም በፉላንኛ ቋንቋ * - የትርጉሞች ማዉጫ


የይዘት ትርጉም ምዕራፍ: ፋጢር   አንቀጽ:
وَمَا يَسۡتَوِي ٱلۡبَحۡرَانِ هَٰذَا عَذۡبٞ فُرَاتٞ سَآئِغٞ شَرَابُهُۥ وَهَٰذَا مِلۡحٌ أُجَاجٞۖ وَمِن كُلّٖ تَأۡكُلُونَ لَحۡمٗا طَرِيّٗا وَتَسۡتَخۡرِجُونَ حِلۡيَةٗ تَلۡبَسُونَهَاۖ وَتَرَى ٱلۡفُلۡكَ فِيهِ مَوَاخِرَ لِتَبۡتَغُواْ مِن فَضۡلِهِۦ وَلَعَلَّكُمۡ تَشۡكُرُونَ
Maaje ɗen ɗiɗi fotataa: gooto ngon, ko welngo ndiyam mun, newiingo yarde, sabu welgo ɗam, ɗiɗmo ngon, ko ndiyam lamɗam, haaɗuɗam, ɗam welaa yarde. Hiɗon ñaama e kala majje ɗiɗi, teewu keccu, woni liƴƴi, hiɗon yaltina kadi e majjam, kaŋŋe e kaalise, ko wattoɗon cuɗinoron. An ndaaroowo on, hiɗa yi'a laaɗe ɗen no awja doga, yaha rata, fii no ɗaɓɓiron arsike e ɓural Alla. Belajoo, on yettay Alla e ko O neemini on e mun kon fow.
የአረብኛ ቁርኣን ማብራሪያ:
يُولِجُ ٱلَّيۡلَ فِي ٱلنَّهَارِ وَيُولِجُ ٱلنَّهَارَ فِي ٱلَّيۡلِ وَسَخَّرَ ٱلشَّمۡسَ وَٱلۡقَمَرَۖ كُلّٞ يَجۡرِي لِأَجَلٖ مُّسَمّٗىۚ ذَٰلِكُمُ ٱللَّهُ رَبُّكُمۡ لَهُ ٱلۡمُلۡكُۚ وَٱلَّذِينَ تَدۡعُونَ مِن دُونِهِۦ مَا يَمۡلِكُونَ مِن قِطۡمِيرٍ
Alla no naada jemma on e nder ñalorma on, o ɓeydora juutugol, O naada ñalorma on kadi e nder jemma on, o ɓeydora juutugol. O elti kadi naange ngen e lewru ndun. Kala ɗin ɗiɗi no doga haa e lajal ngal Alla tun anndi fii mun, ngal woni Ñalnde Darangal. On waɗoowo ɗum fow, ko On woni Alla, Joomi mon: Ko Kanko tun Laamu woodani. Ɗiya sanamuuji ɗi rewoton gaanin Makko, ɗi jeytaa yeru gurel tamaroore. Ko honno rewirton ko woorin Mi?
የአረብኛ ቁርኣን ማብራሪያ:
إِن تَدۡعُوهُمۡ لَا يَسۡمَعُواْ دُعَآءَكُمۡ وَلَوۡ سَمِعُواْ مَا ٱسۡتَجَابُواْ لَكُمۡۖ وَيَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِ يَكۡفُرُونَ بِشِرۡكِكُمۡۚ وَلَا يُنَبِّئُكَ مِثۡلُ خَبِيرٖ
Si on noddu reweteeɗi mon ɗin, ɗi nanataa noddaandu mon, tawde ɗi alaa wuuriraa nanugol; hay si ɗi nanoy on, ɗi waawoytaa jaabaade on. Ñalnde Darngal, ɗi yeddoyay sirku e rewugol mo ɗi ngol. Alaa habroowo mo an Nulaaɗo, wano Alla goongunɗo On.
የአረብኛ ቁርኣን ማብራሪያ:
۞ يَٰٓأَيُّهَا ٱلنَّاسُ أَنتُمُ ٱلۡفُقَرَآءُ إِلَى ٱللَّهِۖ وَٱللَّهُ هُوَ ٱلۡغَنِيُّ ٱلۡحَمِيدُ
Ko onon yo yimɓe, ko onon woni hatonjimɓe e Alla ɓen, e kala huunde. Alla kan, ko Kano woni Galo Mo hatonjinaa e mon, Yettiniiɗo aduna e laakara, e ko jeyaaɓe Makko toownata fii Makko.
የአረብኛ ቁርኣን ማብራሪያ:
إِن يَشَأۡ يُذۡهِبۡكُمۡ وَيَأۡتِ بِخَلۡقٖ جَدِيدٖ
Si Kanko seniiɗo On Himo yiɗi gaynugol fii mon, O waɗay ɗum, O adda ontuma tagu hesu, ko rewa Mo, hara ɓe kafidataa Mo e huunde.
የአረብኛ ቁርኣን ማብራሪያ:
وَمَا ذَٰلِكَ عَلَى ٱللَّهِ بِعَزِيزٖ
Ittugol on, adda tagoore goo, wonaali saɗtan ɗum Alla Seniiɗo On.
የአረብኛ ቁርኣን ማብራሪያ:
وَلَا تَزِرُ وَازِرَةٞ وِزۡرَ أُخۡرَىٰۚ وَإِن تَدۡعُ مُثۡقَلَةٌ إِلَىٰ حِمۡلِهَا لَا يُحۡمَلۡ مِنۡهُ شَيۡءٞ وَلَوۡ كَانَ ذَا قُرۡبَىٰٓۗ إِنَّمَا تُنذِرُ ٱلَّذِينَ يَخۡشَوۡنَ رَبَّهُم بِٱلۡغَيۡبِ وَأَقَامُواْ ٱلصَّلَوٰةَۚ وَمَن تَزَكَّىٰ فَإِنَّمَا يَتَزَكَّىٰ لِنَفۡسِهِۦۚ وَإِلَى ٱللَّهِ ٱلۡمَصِيرُ
Wonkii bakkondiŋki woo ronndataa wonkii goo, bakkaatu mun. Kala e ko faggitii. Hay si teddiraaki junuubi kin, noddii ko ronnditanooki seeɗa, ki ronndantaake ɗum, hay si tawii hara noddaaɗo on ko ɓadondiraaɗo. Anndu ko jertinirtaa an Nulaaɗo, e lepte Alla ɗen, ko hulirooɓe Joomi mun ɓen ka wirnii, ɓe timminiri julde nden no haaniri; ko ɓen nafitorta waaju maa. Kala non laɓɓiniiɗo e geddi, o ɓoorii e sirku, haray ko hoore makko o laɓɓinanii; tawde ko kanko nafitorta ɗum, wanaa Alla, Yondiniiɗo e ɗoftaare On. Ko ka Alla woni ruttorde nden Ñalnde Darngal, fii hasbeede yoɓee.
የአረብኛ ቁርኣን ማብራሪያ:
ከአንቀጾቹ የምንማራቸዉ ቁም ነገሮች:
• تسخير البحر، وتعاقب الليل والنهار، وتسخير الشمس والقمر: من نعم الله على الناس، لكن الناس تعتاد هذه النعم فتغفل عنها.
Eltugol maayo ngon, e waylondirgol jemma e ñalorma ngol, e etulgol naange ngen e lewru ndun, ko jeyaaɗi e ko Alla neeminiri yimɓe ɓen. Kono yimɓe ɓen haajitorayɗi, ɓe welsindoo e majji.

• سفه عقول المشركين حين يدعون أصنامًا لا تسمع ولا تعقل.
Aayeeje ɗen hino holli njofoyaagal(puuyndam) sirkooɓe ɓen, ka tawata hiɓe nodda sanamuuji ɗi nanataa ɗi haqqiltaa.

• الافتقار إلى الله صفة لازمة للبشر، والغنى صفة كمال لله.
Hatonjingol e Alla ngol, ko ko neɗɗanke sifori, tawde ko Alla sifori kamaal (timmal).

• تزكية النفس عائدة إلى العبد؛ فهو يحفظها إن شاء أو يضيعها.
Laɓɓingol hoore-mun, ko e jeyaaɗo on ruttato; ko kanko anndi si o reenay ki maa si o yeebay ki.

 
የይዘት ትርጉም ምዕራፍ: ፋጢር
የምዕራፎች ማውጫ የገፅ ቁጥር
 
የቅዱስ ቁርዓን ይዘት ትርጉም - የቁርአን አጭር ማብራርያ ትርጉም በፉላንኛ ቋንቋ - የትርጉሞች ማዉጫ

ከቁርአን ተፍሲር ጥናት ማዕከል የተገኘ

መዝጋት